Hodváb je jedno z najstarších vlákien objavených človekom podľa tradície v Číne. História hodvábu očarujúca a zaujímavá. Podľa čínskej legendy, cisárovná Hsi Ling Shi, manželka cisára Huang Ti bola prvým človekom, ktorý náhodne objavil hodvábne vlákna. Jedného dňa, keď cisárovná popíjala lahodný čaj pod stromom moruše bielej, zámotok spadol do jej šálky a začal sa rozpletať. Cisárovnú zaujala trblietavá niť a zistila, že pochádza zo zámotku motýľa - priadky morušovej žijúcej na moruši. Zásluhou cisárovnej sa čoskoro vyvinulo hodvábnictvo – systematický chov priadky morušovej, postupne sa vynašiel navijak a tkáčsky stav. Tak začala história hodvábu.

Či je táto legenda pravdivou je ťažké dokázať, isté však je, že Číne sa takmer 3 tisíc rokov podarilo strážiť tajomstvo výroby a spracovania prírodného hodvábu a počas tohto obdobia bola monopolným producentom tohto ušľachtilého materiálu.

Hodvábne tkaniny boli na svojom začiatku vyhradené len na odevy určené členom čínskej kráľovskej rodiny, avšak postupne sa hodváb šíril geograficky aj spoločensky. Postupne sa táto luxusná textília dostala do rôznych regiónov celej Ázie. A nielen tam. Krása a neobyčajné vlastnosti tejto exotickej tkaniny vytvorili lukratívnu obchodnú cestu – známu ako Hodvábna cesta, po ktorej prúdil hodváb na západ a zlato, striebro a vlna na východ. V tomto čase bol hodváb považovaný za cennejšiu komoditu ako zlato. Číňania si uvedomovali hodnotu krásneho materiálu a tajomstvo jeho výroby uzamkli pre ostatný svet viac ako na 30. storočí. Cestovateľov vždy dôkladne prehľadali na hraničných priechodoch a ak niekoho pristihli pri pokuse prepašovať zámotky priadky morušovej z krajiny, bol popravený. 

Monopol Číny na výrobu hodvábu sa ukončil asi 200 rokov pred naším letopočtom, keď sa malá skupina čínskych prisťahovalcov usadila v Kórei a položila základy hodvábneho priemyslu mimo čínskeho územia. Asi v roku 300 n.l. sa hodvábnictvo sa rozšírila do Indie a Japonska. Európa sa oboznámila s tajomstvom výroby prírodného hodvábu okolo 550 n.l. Je zaujímavé, že v 10.storočí bola centrom výroby prírodného hodvábu Andalúzia. V 13. storočí však do siene slávy histórie hodvábu vstúpilo Taliansko a taliansky hodváb sa stal významným artiklom obchodu. Do dnešných dní je oblasť Como známa a uznávaná ako centrum výroby hodvábu najvyššej kvality.

Talianski výrobcovia hodvábu stáli aj za založením francúzskeho hodvábnickeho priemyslu najmä v Lyone v 17.storočí, ktorý je preslávený do dnes jedinečnou krásou ich tkania.

Okrem luxusnej mäkkosti a lesklej nádhery, existujú aj iné vlastnosti hodvábu, ktorým sa žiadne iné textilné vlákna, či už prírodné alebo umelé, jednoducho nemôžu rovnať. Pre tieto vlastnosti si hodváb oprávnene získal povesť kráľovnej tkanín.

Tu sú fakty, ktoré vás určite presvedčia o výnimočnosti prírodného hodvábu:

• kvôli prirodzenej štruktúre proteínov je hodváb najviac hypoalergénny zo všetkých tkanín
• je celoročne použiteľný vďaka svojej prirodzenej vlastnosti regulovať teplotu – v zime hreje, v lete chladí. Hodvábna látka tak prekonáva všetky ostatné látky pri nosení v lete aj v zime. 
• Hodváb je vysoko absorbčný a rýchlo schne - absorbuje pot a zároveň nechá vašu pokožku dýchať
• aj napriek jemnej textúre, hodváb je pevný a odolný – je to najsilnejšie prírodné vlákno a prekvapivo súťaží s oceľovými priadzami v pevnosti v ťahu

Čistenie a pranie hodvábu je vcelku jednoduché, ak je zachovaná určitá opatrnosť.

Pre niektoré druhy hodvábnych doplnkov je doporučené jednoznačne chemické čistenie. Pokiaľ nie ste si istý, že máte dostatočnú zručnosť a znalosti, odporúčam zveriť čistenie profesionálnej čistiarni. Optimálna starostlivosť zaistí dlhú životnosť a zachová vzhľad hodvábnych doplnkov.